Trolltunga - v preklade známa aj ako Trolí jazyk, je vysunutý vodorovný skalnatý útes týčiaci sa cca 700 metrov nad hladinou jazera Ringedalsvanet. Najznámejšie a snáď najfotogenickejšie miesto Nórska navštívi každoročne obrovské množstvo turistov. Paradoxom je, že prevažná časť Nórov, ktorých som spoznala, Trolltungu nezdolala a ani to nikto z nich v dohľadnej dobe nemal v pláne :)
Cesta za jednou z najkrajších fotografií sa začína neďaleko maličkej dedinky Odda na priamo vytýčenom parkovisku, ktoré nedokáže minúť vďaka peknému označeniu ani menej skúsený vodič. Dovolím si tvrdiť, že práve Trolltunga bola pre mňa dôvodom, pre ktorý som sa aj po druhý krát vrátila pracovať počas leta do mesta Voss :) Kedže prvý rok som nemala to šťastie "Jazyk" pokoriť, nenechala som si ujsť príležitosť skúsiť to znova o rok a podarilo sa :) Počas mojej druhej sezóny som spoznala naozaj skvelých Slovákov, ktorí boli po mojich pár vetách ochotní naštartovať auto, vziať si voľno a rozbehnúť sa v ústrety najkrajšiemu Nórskemu dobrodružstvu, čím im chcem aj takouto formou vysloviť obrovské ĎAKUJEM!! ;)
Dôležité je uvedomiť si, že trasa má cca 28 km. Zdatnejší turisti ju dokážu zdolať za pomerne kratší čas než je cca 8 hodín, avšak informácia, že sa jedná o celodenný výlet je viac než pravdivá, preto je potrebné vyraziť čo najskôr, nakoľko už okolo 7 hodiny ráno je naozaj obtiažne nájsť voľné parkovacie miesto, ktorého cena je za celodenné parkovanie 50 eur/deň ;) Skvelou ideou je rozdeliť si úsek na dva dni a v polovici trasy si len jednoducho rozložiť stan a užiť si tak ešte viac blízkosť Nórskej prírody ;)
Cesta rovno z parkoviska začína ostrými 4 kilometrovými serpentínami. Pokiaľ si však chcete ušetriť počiatočné kilometre v nohách za cenu 7-8 eur sa dá online zabezpečiť lístok na "kyvadlovú prepravu" ,ktorá Vás vysadí priamo pred hlavným označením turistickej trasy :)
Takou menšou zaujímavosťou je, že práve už spomínanými serpentínami sa vynímajú drevené schody, ktoré tvorili kedysi lanovku. Tá slúžila na prepravovanie materiálu i ľudí, pri výstavbe elektrárne v horách. Neskôr slúžila aj pre turistov, avšak dnes už slúži iba pre majiteľov horských chát.
Za hlavným označením sa Vám otvárajú pohľady na neskutočne krásnu panenskú prírodu. Pre mňa osobne bola cesta na vrchol spolu s výhľadmi dookola oveľa záživnejšia a krajšia než vrchol samotný. Jedná sa však čisto o môj subjektívny pohľad, samozrejme že Trolí jazyk má svojou majestátnosťou čo ponúknuť turistickým očiam :)
Na mieste je aj podotknúť, že turisticky správne zvolená obuv, Vám počas výletu dokáže výrazne pomôcť hlavne pri zmene počasia. Určité strmšie skalnaté úseky dokážu zmeniť svoj charakter veľmi rýchlo pri výraznejšej zmene počasia, tak ako to bolo i v našom prípade. Počasie bolo počas celého výstupu veľmi premenlivé a cestou späť som si na vlastnej koži sama okúsila tvrdosť skaly vďaka naozaj silnému nárazovému vetru, nehovoriac o tom, že na konci Júla poletovali v povetrí sem-tam aj snehové vločky :) Netreba preto naozaj nič podceniť. Mojím heslom na horách je: "radšej v ruksaku mať ako nemať",čo v Nórskych horách pri premenlivom počasí platí dvojnásobne :)
Lákavé brožúry Trolltungy však neukážu rad "čakateľov" na samotnú fotografiu. Myslím, že reálny čas, ktorý chtiac-nechtiac musíte v rade stráviť sa pohybuje okolo 2 hodín v závislosti od toho, kedy na vrchol dorazíte a v akom období sa na túru vydáte. Vrchol sezón sa pohybuje od júna do septembra, takže sa treba vyzbrojiť obrovskou dávkou trpezlivosti a dobrej nálady. Keď sa však Vaše nohy dotknú vytúženého cieľa, zabudnete na všetko a už si len užívate daný okamih ;)
